V päťdesiatych rokoch sa po prvýkrát v povojnovej Veľkej Británii objavil odlišný štýl či kultúra mladých ľudí. V tej dobe prijala časť pracujúcej mládeže za svoju uniformu dlhé "eduardovské" plášte a úzke nohavice. Boli známi ako Teds (Teddy Boys). Boli oddaní Rock´n´Rollu, čudne učesaní s opätkami a esíčkami dôkladne napomádovanými na čele. Správali sa ako skupina oddelená od konvenčného života. Na počiatku šesťdesiatych rokov boli nahradení tzv. Mods a ich protikladmi "rockermi". Skinheads sa objavujú ako zvláštna skupina v roku 1967 vďaka ich odlišnému oblečeniu a výzoru, druhu hudby, ktorú majú radi a tvrdému agresívnemu správaniu. Pri vytváraní svojho vlastného štýlu prijali určité znaky štýlu Mods, skombinovali ho s časťami pracovného odevu a stali sa Skinheadmi. Štýl Skinheads je elegantný, čistý a tvrdý. Je to precízna uniforma, ktorá určuje identitu. V počiatkoch roku 1964 človek poznal Mods, ktorí pripomínali Skinheads tým, že mali krátke ostrihané vlasy, nosili košele značky Ben Sherman, tričká Fred Perry a Levisky.
Mods sa nakoniec rozdelili do dvoch odlišných skupín. Jedna skupina tzv. umeleckí školáci - módni mods vyvinuli spôsob oblečenia, ktorý stále viacej oslňoval zatiaľ čo druhá skupina tzv. tvrdí mods, alebo gang mods sa premenili na Skinheads. Fanatické dodržiavanie detailov u Mods sa stalo dôležitou skutočnosťou i u Skinheads.
Mladí ľudia ktorí tento štýl vytvorili zamenili jemné a trochu i ženské znaky módnych mods za oblek, ktorý mal viac súvislostí s ich pôvodom pracujúcej mládeže. Potrebovali odev, ktorý sa neroztrhá pri behu, ktorý zostane vyžehlený, úhľadný a ktorý je odlišný v dave. Ťažká bunda, armádna zeleň (kaki farba), ťažké pracovné džínsy, pracovná obuv a traky spĺňali túto potrebu. Okované vysoké, naleštené topánky (boty) sa stali preukazom identity a taktiež i určitou zbraňou - pokým neboli zakázané na futbalových zápasoch.
Okrem oblečenia je i účes dôležitým indikátorom toho, kto ste a ku ktorému kultu patríte. Teddy boys a Mods mali vlastný odlišný účes. Tvrdí Mods začali s krátko ostrihanými vlasmi a v roku 1964 tento účes prevzali Skinheads, čím teda vzniklo ich meno, ktoré si sami dali. Dĺžka zostrihu je podmienená hrúbkou zarážky na holiacom strojčeku. Fúzy a "brady" boli na Skinheads vidieť veľmi zriedka. Aj holenie bolo povinné a strnisko nebolo prijímané. Avšak niektorí Skinheads mali dlhé kotlety - bokombrady až ku spodnej čeľusti.
V zime 1969/1970 boli vlasy Skinheadov dlhšie, rozdelené cestičkou a uhladené. Obleky sa nosili nielen večer, ale i cez deň. Vysoké boty boli nahradené polobotkami. Traky zmizli a nastalo všeobecné nosenie opaskov. Výsledný efekt pripomínal mods z rokov 1964/1965 s ich študentským vzhľadom. Prednosť mal elegantný zjav. Používali sa taktiež aj dáždniky - doba "Suedeheads".
Tradičná čistota a žiadne zbytočné ozdoby - to stále platilo. V roku 1971 sa vlasy opäť predĺžili a siahali takmer ku golieru. Pôvodným Skinheadom sa podobali málo, aj keď mali zreteľne rovnaký pôvod. To bolo posledné štádium vývoja kultu. Netrvalo dlho a na začiatku roku 1972 "vymizli".
Návrat
Ale štýl Skinheads nikdy vo východnom Londýne nezmizol. Na uliciach ich však v rokoch 1972-1976 nebolo moc vidieť. Dlhé horúce leto roku 1976 zaznamenalo vznik mimoriadne novej kultúry - punku. Noví Skinheads pri svojom návrate zachovali najextrémnejšie prvky starého štýlu a ešte ich rozšírili. Hlavy boli ostrihané dohola alebo krátke vlasy odfarbené. Niekedy bol vo vlasoch vyfarbený nápis Union Jack a pod. Vrátili sa vysoké boty a traky. Nenosili sa obleky, objavilo sa rôzne tetovanie, aj na tvári. Verejnosť bola otravovaná nacistickými pozdravmi. Tlak verejnosti a teenagerov už v podstate viedol k dohode s punkermi, ale títo skins vedeli, že nikto nebude tolerovať ich svojvoľné skupinové násilie.
Skinheads vzbudzovali dojem takmer uniformovanej armády, kde útok na jednotlivca má za následok násilnú odpoveď od ostatných. Skinheads, ktorí podporovali teds, boli tradicionalisti (Traditonal skinheads - Trads). Obnovili sa takmer presne ako bývalí pôvodní Skinheads so svojou eleganciou, elitou pracujúcej triedy a ich postojmi. Títo ľudia nenávideli nových, plastických Skinheads. V Londýne boli krčmy, ktorých klientela pozostávala z pôvodných Skinheads vo veku nad 25 rokov a v ktorých nikto z "nových" Skinheadov nebol tolerovaný.
Behom ďalších rokov ako by Skinheadský štýl nebol ani vidieť. Zatiaľ čo na punkerov je možné naraziť často, Skinheadov stretnete zriedka. Snáď je to tým, že prevažná väčšina z nich pracuje a nejde im toľko o pózy. Avšak v Londýne a v britských mestách tento štýl prakticky nikdy úplne nevymizol. Uniforma zostáva - americká letecká bunda (Bomber Jacket vyrábaná firmou Alpha Industries), ohrnuté levisky a vysoké boty Dr. Martens. Je však nutné zdôrazniť, že takéto oblečenie je obľúbené tiež u Britov, ktorí nemajú so Skinheads nič spoločného.
Väčšina Skinheadov je apolitická. Problém, ktorý ničil Skinheads nebol politický, ale išlo o nepriateľstvo fanúšikov futbalových klubov. A tak sa hnutie "Oi!" posudzovalo vzhľadom k nežiaducemu správaniu menšiny. V tej dobe na scénu nastupujú neonacisti. Prevzali za svoje oblečenie štýl skinheads, ale s pravým skinheadským hnutím nemajú nič spoločné. K britskému Národnému frontu sa hlási jedine skupina Screwdriver.
Osemdesiate roky sú charakteristické prenášaním hnutia na kontinentálnu časť Európy. Ale je, nanešťastie, dosť často redukované len na futbalové násilie a prejavy nacionalizmu v tých - ktorých krajinách. Európski Skinheads nedosahujú čistoty štýlu svojich ostrovných predchodcov a vzorov, rovnako tak ako punk a všetky ostatné subkultúry mládeže, ktoré ich kopírovali.
Ako každé hnutie, tak aj toto sa rozštiepilo na mnoho prúdov. Názory sa rôznia a mnohí si z nich stavajú zákon pre ostatných. Z USA (N.Y.C.) v roku 1986 prichádzajú S.H.A.R.P. (skinheads proti rasovým predsudkom) ako odozva a výrazný protest na neonacistov, fašistov a krajných nacionalistov a vracajú hnutie ku svojim pôvodným koreňom. Samozrejme to prinieslo i mnoho nových kapiel - Warzone, Agnostic Front a iné. Sú ostro zamerané proti fašizmu, bystro politicky uvažujú a chodia samozrejme štýlovo oblečení. Históriu hnutia majú doslova v malíčku. Do Anglicka sa dostali cez speváka antifašistickej Oi! kapely The Opressed. S.H.A.R.P. skins sa nehlásia ani k ľavici a ani k pravici.
Hudba Skinheads
Je ťažké si predstaviť kult mládeže bez vlastného typu hudby. Hudba slúži jednak k identifikácii a zjednoteniu členov určitej skupiny, jednak k zábave.
Teds (Teddy boys) mali rock´n´roll - nazývaný niektorými americkými duchovnými tiež diablovou hudbou. Mods mali soul a beatovou hudbu. Pre začínajúcich Skinheads bolo nutné získať svoju hudobnú identitu. Učinili tak prijatím jamajské hudby, ktorú čierni z juhovýchodného Londýna priviezli zo svojej domoviny. Táto hudba bola populárna medzi Rude boys. Na Jamajke vznikol nový hudobný štýl odlišný od jazzovo - swingového rytmu a bluesovej hudby Severnej Ameriky. Táto hudba má neustále sa opakujúci jednoduchý tep, charakteristický prízvukom na ľahkú dobu. Bola známa ako SKA a takisto ako reggae sa táto hudba hrala väčšinou reprodukovane, málokedy naživo. Biela mládež sa pripojila k čiernym, ktorí boli fanúšikmi tejto hudby. Reggae bola hudbou chudobných a utláčaných a jej námety boli získané v ghettách. Živý, nervózny rytmus v reggae bol skinheadmi prijatý a neskôr vznikli i pôvodné skinerské nahrávky.
Niekde medzi dvoma frakciami sa objavili skupiny ako MADNESS, THE SPECIALS a THE SELECTER na doskách spoločnosti 2-Tone Music. Madness bola dobrá taneční skupina, ktorá hrala staré ska a rocksteady. "Fuck art - let's dance" - to bolo nielen ich heslo, ale možno najlepší spôsob, ako popísať pocity väčšiny týchto nových skupín. Bol to revival hudby ska. Obzvlášť Madness mali spočiatku veľkú návštevnosť skinheads, ale hudobná kritika nedokázala zo svojich názorov vylúčiť politiku. Vyzdvihla skutočnosť, že niektorí skinheads na predstaveniach boli členovia ultrapravicového Britského národného hnutia (B.N.P.) a označilo Madness za fašistov. Jedinou cestou, ako to napraviť bolo vylúčiť ich fanúšikov z radov skinheads, čo aj urobili.
Odlišnou hudbou spočiatku návratu, viacej punkovo orientovanou, predstavoval Jimmy Pursey a SHAM 69. Jeho výkriky "Skinheads sú späť!" mu zaistili publikum z radov skinheads. Po vážnych problémoch na vystúpeniach Sham 69 tiež odmietli svojich nasledovateľov.
Vyradení skinheads venovali svoju priazeň iným skupinám: Screwdriver (niekto tvrdí že áno, niekto, že nie), Cockney Rejects, Angelic Upstarts, Cock Sparrer. Tieto skupiny buď hrali, aj keď sa publikum mlátilo medzi sebou, alebo ako v prípade speváka Bad Manners vyrazili medzi bijúce sa publikum a rozdelili dav sami.
O tejto tvrdej, rýchlej a nemelodickej punkovej hudbe sa hovorilo, že je hudbou skinheads. Hovorili jej "Oi!" hudba. Vzniklo veľké množstvo kapiel ako BLITZ, ANGELIC UPSTARTS, COCKNEY REJECTS, COCK SPARRER, INFA RIOT, 4 SKINS, BUSINESS, SHAM 69, LAST RESORT, GONADS, SECTION 5 a časom mnoho a mnoho iných kapiel...
nic
(ondro, 13. 11. 2010 16:19)